Cesta za slobodou V

Autor: John Holy | 18.2.2014 o 12:40 | (upravené 14.4.2014 o 21:24) Karma článku: 8,46 | Prečítané:  697x

Večer som strávil s príjemným mladým párom z Prešova.Žili v Rakúsku dlho a ako spomenuli chýbal im kontakt s rodákmi. Boli skutočné priateľskí a nápomocní.Zaviazali sa mi pomôcť s vybavovaním víz a spomenuli aj možnosť ako som môhol ostať žiť v Rakúsku. Pred odchodom mi darovali knihu akéhosi samizdatového spisovateľa,ktorého meno som nepoznal.Pekne sme sa rozlúčili a dohodli sa,že sa uvidíme o týždeň.V sobotu skutočne prišli.Mali krásne auto,tuším to bol bavorák.Vypadali byť šťastnými ľuďmi.O svojej minulosti nikdy veľmi nerozprávali,skôr to boli oni kto sa viac pýtal.V neďalekom meste vlastnili penzión s reštauráciou,kde ma pozvali na večeru. Bol som skutočne milo prekvapený.Nasadli sme do auta a pokojnou cestou sme sa hlasno zabávali. Mladá pani otvorila fľašu vína a podala mi ju na znak priateľstva. Zhlboka som si odpil a sledoval etiketu. Bola to rakúska značka opojného rízlingu.

Mal som kŕče v žalúdku,hlava mi šla puknúť od bolesti bol som zviazaný a prikrytý dekou,len tak pohodený na zadnom sedadle auta. Netušil som o čo ide,postupne mi však začalo docházdať vedomie.Spomenul som si na cestu autom a prešovských Slovákov,ktorí ma pozvali na večeru.Náhle okno,koniec,tma.Čo sa vlastne stalo? Auto zastalo na benzínke,spozornel som.Chvíľu sa nič nedialo,len tak som ležal a snažil sa niečo vymyslieť.Ale nemal som potuchy o tom čo sa bude diať,to ma dostávalo do šialenstva. Dvere na aute sa zrazu otvorili,niekto odkryl deku a ja som pocítil vpich do chrbta,ktorý som vôbec nečakal. Postupne mi oťažili nohy,hlava zmeravela a telo ma prestalo poslúchať.Cítil som únavu ale spať sa mi nechcelo.Bol som pri vedomí,reagoval som na okolie ale nebol som schopný sa pohnúť a rozprávať.Všetko bolo neskutočne spomalené. Len tak som sedel a sledoval krajinku spoza okna v aute. Moji únoscovia sa príležitostne bavili a neustále ma sledovali v zrkadle.Nebol som schopný jedinej otázky,bol som v biednom rozpoložení. Auto opustilo mestečko a na križovatke zabočilo doprava.Cesta viedla hustým borovicovým lesom.Po polhodinke sa zjavil pri ceste nápis v nemčine,nestihol som si ho prečítať.Na ďalšej zákrute les pomaly ustupoval a predo mnou sa zjavila ošarpaná budova.Všetko mi bolo akési povedomé,akési známe.Šofér preradil na nižšiu rýchlosť a v zrkadle sa na mňa usmieval. "Len sa neboj,tu Ti bude dobre",odvetil. Vedľa tej sivej budovy viedol obrovský plot,keď sme sa k nemu približovali postupne som si uvedomoval kde som.Zdravili nás vojaci,otvorili nám zátarasy a rýchlo niečo gestikulovali.Auto sa lenivo vlnilo na panelovej ceste až nakoniec zastalo pred druhým zátarasom.Šofér vystúpil a otvoril dvere na mojej strane.Keďže som nebol schopný ani vstať a kráčať,rýchlo priklusali dvaja ozbrojenci a vytiahli ma z auta.Silou ma tlačili do sivej budovy,kde ma uložili do malej kutice,ktorá vypadala ako samotka v cele. "Vitajte späť v Československu,súdruh Holý.Aká bola rekreácia v cudzine? "Máte niečo na preclenie?"ozývalo sa z cely,keď som sa postupne dostával k plnému vedomiu.K tomu hurónsky smiech,ktorý nemal konca. Kde som to bol,rozumel som správne?Čo sa stalo,čo sa mi to porobilo.Vracal sa mi zdravý rozum a triezve myslenie.Uvedomil som si,že som opitý a neskôr opojený drogami,čo ma úplne omráčilo na pol dňa.Načúval som každý pohyb na chodbe,v kancelárií opodiaľ bol čulý ruch.Tí ľudia hovorili česky,všetkému som rozumel.Kde som to teda bol? Uniesli ma,bol to ten záhadný párik,s ktorým som sa zoznámil pred týždňom. Boli mi podozriví od začiatku,len som ich dobre neodhadol.Otrávili ma akýmisi čertovinami a uniesli naspäť do Československa,kde ma odovzdali colníkom.Bol som v pekle,z ktorého som len nedávno utekal. ********************************************************************************** Bolo pol piatej ráno,zobudil som sa celý spotený a nachladnutý. Otvoril som oči a hľadel na stenu.Budík potichu odkrajoval z poslednej nočnej hodiny,mal som ešte hodinu do vstávania ale spať sa mi už nechcelo.Len tak som ležal v posteli,s očami otvorenými rozmýšlal a moril sa zlými myšlienkami.Našťastie to bol iba sen.Strašne zlý a nepríjemný sen. Nočné mory ma prenasledovali ešte niekoľko rokov,kým som sa necítil byť úplne slobodným a voľným.Bola to daň za slobodu,za útek,za to,že som musel ilegálne opustiť to,pred čím som utekal.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?