Cesta za slobodou VII

Autor: John Holy | 14.4.2014 o 21:24 | Karma článku: 8,59 | Prečítané:  731x

Sankt Marien sa prebúdzal do nového dňa.V diaľke bolo počuť vrčanie traktorov na lúke,prví dočastní obyvatelia penziónu nedbalo búchali dverami nehľadiac na fakt,že iní ešte stále spia.Bola neskorá jar,príroda bola dávno prebudená a všetko dookola hýrilo kvetmi tých najrozmanitejších farieb.Penzión,kde som býval,bol v tichej lokalite,kde som si vychutnával pokoj a relax.Bol čas hodnotiť,myslieť,uvažovať.Za krátky čas som zažil neskutočne veľa príbehov,bolo toho hádam aj na päť kníh.Zahrával som sa často s osudom,častokrát iní rozhodovali o mojej budúcnosti ale tentoraz som si bol vedemý,že už sa nedá ďalej čakať a bol čas sa posunúť ďalej-na ceste za slobodou.

Lenivo som ležal v posteli ticho premýšľal.Dnes som do práce nešiel,nepôjdem ani zajtra či v ďalší deň.Regina náhle odišla z môjho sveta tak rýchlo ako náhle doň vstúpila a Stefan ma z náhlych príčin vyhodil.Keďže mi dlhoval výplatu za posledný týždeň a viac sa neukázal,o pár dní som sa ho rozhodol navštíviť.Zamestnal istého Turka,ktorý ani nevedel nemecky,bolo komické ho sledovať ako vyplašený pobehuje sem a tam.Bolo mi ho aj trochu ľúto,veď aj ja som podobne začínal minulú zimu.Ale bral som ho ako svojho protivníka,veď mi zobral prácu,tak som tomu vtedy rozumel. Keď ma Stefan zbadal,rýchlo zmizol v útrobách svojej dielničky.Po pár minútach sa vrátil a do rúk mi strkol bankovky.Tie šilingy boli ešte teplé,neviem,kde ich schovával. “U mňa si skončil.” “Viem”,smutne som odvetil nečakajúc žiadne vysvetlenie. “To kôli Regine,veď vieš prečo.ja tu nechcem žiadne problémy.” Nerozumel som.Aké problémy? “Aké problémy,Stefan?” Pridával som do pedálov a myšlienkami sa snažil rýchlo si to dať do súvislosti.Neveril som,netušil,nechápal.Náhoda či prezieravý trik?Prečo si osud zahrával so mnou,prečo mi nedovolil radovať sa z pozemského šťastia mladého muža?Otázok bolo veľa ale odpovede som sa nedostal. Zastal som pred poštou a kúpil dve obálky a známky do Československa.V poslednej dobe som toho veľa zameškal,nemal som čas na rodinu a chcel som im to vynahradiť aspoň listom.Domov som telefonovať viac nechcel,mama vždy stále plakala a otec mi neustále vyćítal môj odchod do sveta.Vedel som,že na nich tlačia a psychicky ma chceli dostať k návratu,ale nie veľmi sa im to darilo.Keďže telefón bol zrejme odpočúvaný,nemal som chuť ani záujem byť v záujme eśtébákov.Ticho som rezignoval. Sadol som si v jedálni na kraj stola,pochytil šálku a nalial čaju,ktorý ešte ostal z raňajok.Prvý list som písal rodičom.V telefonátoch som im toho veľa nepovedal,veď na to nebol ani čas.Teraz som im to chcel všetko vrátiť.Písal som o živote v Rakúsku, o mojej práci,kolegoch a Stefanovi,spomenul som penzión aj to,ako som sa dostal do lágra v Traiskirchen.Pero mi samo tancovalo na papieri,písalo sa mi akosi prirozdene a ľahko.Bola radosť sa zveriť niekomu so svojimi malými životnými úspechmi,veď som bol mladým človekom,ktorý sa postavil na vlastné nohy v úplne cudzom svete.Bol som na seba hrdý,možno prvýkrát v živote. Druhý list som napísal bratovi.Keďže sme si boli citovo bližší,i priateľsky nápomocní,do listu som vložil viac emócií.Spomenul som krátky a búrlivý plameň rozkoše s Reginou vymenoval som mu svoje plány do budúcna.Chcel som vedieť čo sa stalo Martinovi,či sa vôbec vrátil späť a aký trest dostal za svoj čin.Spomenul som si ešte na jedného človeka,ktorý formoval moju mladosť doma pred útekom.Ten ktorý nevdojak spustil ten proces úteku svojimi liberálnymi úvahami počas našich chatárskych liet.Rudo,kdeže si. Ako som správne pochopil Regina skončila na polícii a odvtedy som ju nevidel.Údajne sa zaplietla do obchodu s drogami a mala ich vo svojom dome aj prechovávať.Poznal som ju veľmi krátko a netušil som žiadne pozadie jej života.Ani som riadne nevedel akú mala prácu,raz som sa jej na to opýtal a odpovedala mi s úsmevom o pokojom jej vlastným.Doslova mi povedala,že predáva hašiš..Šialene sa pritom smiala,vtedy som veril,že to bol jeden z jej mnohých žartíkov.Keď Reginu odviezli,musel som sa rýchlo vzdialiť,aby nezačali upodozrievať aj mňa.Správne ma na to upozornil Stefan,pôvodne som si myslel,že akosi zistil môj platonický vzťah s Reginou a závidel či žiarlil.Nie,nebolo to tak.Chcel si len chrátiť svoje súkromie,pracoval som u neho nelegálne a môhol mať opletačky s úradmi,keby zistili,že tam pracujem.Tak som v priebehu týždňa stratil obidve zamestnania.A milenku,ktorú by mi závidela polovica penziónu v Sankt Marien.Ale o nej našťastie nikto nevedel.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?